Paradajka, paprika, Amerika, Afrika. Kto by nepoznal známy detský veršík, začínajúci práve plodom, bez ktorého si nevieme predstaviť taliansku kuchyňu? Mnohí sa rôznia v názoroch o tom, či ide o zeleninu alebo ovocie. Niekto ju miluje čerstvo odtrhnutú z kríčka, iný zasa vo forme „passata di pomodoro“, teda ako tradičnú rajčinovú omáčku.

Paradajky patria do talianskeho kulinárstva tak, ako k Vianociam zemiakový šalát. Ich cesta do európskej kuchyne však nebola ružami vystlaná. Síce boli v roku 1554 označené ako afrodiziakum, z čoho vznikol názov „pomodoro“ - jablko lásky, v roku 1597 ich ľudia zatratili kvôli Johnovi Gerardovi, ktorý tvrdil, že sú jedovaté, pokazené a s hnusnou chuťou. Paradajky vinili aj zo smrti mnohých šľachticov v 17. storočí. Až neskôr sa zistilo, že sú v tom nevinne a za všetko môže olovo.

Prvý recept na rajčinovú omáčku, paradoxne na španielsky spôsob, sa objavil v Neapole v roku 1692. Do celej Európy sa paradajky rozširovali postupne, a to vďaka objavu pizze v roku 1880. Dlho sme teda museli čakať, kým si našli svoje stále miesto v našich kuchyniach, a najmä v tej talianskej.

Ešte malá rada na záver. V Taliansku si kečup radšej nepýtajte. Na ten pozerajú s pohŕdaním.