Slovenské deti tento deň priam milujú, tie talianske si musia mesiac počkať. Sviatok svätého Mikuláša sa v Taliansku oslavuje 6. januára. Tento deň patrí bosorke Befane. Bola to stará a škaredá čarodejnica, ktorá lietala na metle a na hlave nosila typický krivý špicatý klobúk. Betanina úloha je veľmi podobná tej Mikulášovej. Dobré deti obdarúva sladkými dobrotami, no nie do topánky, ale do ponožky. Rozdiel je v tom, že talianske deti večer okrem ponožky chystajú aj malé občerstvenie pre hosťa. 

Vy si však môžete pripraviť tradičné talianske sladkosti a potešiť tak svoje ratolesti a rodinu. K tým najlepším patrí tiramisu, panettone a pana cotta.

Tiramisu

Dezert, ktorý pozná snáď každý. Pradoxne, nemá takú dlhú históriu ako by človek čakal. Informácie o tomto recepte siahajú len do roku 1970, avšak podobné recepty je možné vystopovať až do renesancie.

Základom tohto dezertu sú piškóty, mascarpone, espresso, vajcový krém, sneh a rum. Zaujímavosťou je to, že sa občas zvykne ochucovať ešte marsalským vínom.

Panettone

Tento dezert pozná veľa kávičkárov, pretože sa výborne hodí k čiernemu moku. Ide o „taliansku bábovku“, ktorá pochádza z Milána a je považovaná za jeden zo symbolov tohto mesta. O vzniku tejto pochúťky existuje niekoľko teórií. Jednou z nich je aj príbeh o kuchárovi, ktorému sa na Štedrý deň nepodaril dezert pre vojvodu a rozhodol sa svojmu pánovi priniesť koláč, ktorý si pripravil jeho pomocník zo zbytkov. Obsahoval kandizované ovocie, hrozienka a základom bolo kysnuté cesto. Vojvodovi koláč veľmi chutil, a keďže nemal meno, pomenoval ho po pomocníkovi – Toniho chlieb „ll pan del Toni“, respektíve panettone. Odvtedy sa stalo zvykom podávať toto jedlo v rodinnom kruhu počas Štedrého dňa a zároveň sa ním talianske rodiny s obľubou obdarúvajú.

Pana cotta

Po tiramisu je to snáď najznámejší taliansky dezert. Paradoxne však história pana cotty nesiaha veľmi ďaleko a dokonca ani nevzišla z rúk talianskeho kulinárskeho majstra. Podľa jednej z verzií tento dezert vymyslela Maďarka v jednej z talianskych oblastí, konkrétne v Piedmonte. V kuchárskych knihách nenájdeme do roku 1960 zmienku o pana cotte. Dovtedy sa písalo iba o recepte s názvom „Anglické mlieko“.

Základnými zložkami receptu sú mlieko, smotana, želatína a cukor. Najdôležitejšie je však pristupovať k tomuto receptu s citom.