Giuliano

Gelato – história talianskej zmrzliny

Gelato – história talianskej zmrzliny

Vonku sa nám zlietnieva a k takémuto teplému počasiu neodmysliteľne patrí aj táto sladká osviežujúca maškrta. V čom spočíva jej tajomstvo, že ľudia na celom svete ju tak obľubujú? 
Možno mnohých z vás prekvapí, že zmrzlina má vlastnú históriu, dokonca zdokumentovanú. Začiatky ľadovej rozkoše sa datujú do obdobia pred viac ako 3000 rokmi. Ako býva zvykom, ani zrod tejto pochutiny nebol jednotný. Teda, vhodnejšie by bolo povedať, že jej vynález si pripisuje kde-kto. 
Jedna z verzii pochádza zo starovekého Grécka. V Aténach, centre vzdelanosti a kultúry (aspoň Aténčania to tvrdili), sa zachovalo neskromné dielko gréckeho básnika, ktoré odkazuje na osviežujúci nápoj s trochou citróna, medu a granátového jablka s ľadom. 
Za Európanmi nezaostávali ani krajiny, ktorých hlavným poznávacím znakom je polmesiac a piesok. Veľmi, veľmi veľa piesku. Tu bola dnešná zmrzlina označovaná ako šerbet, ktorý je podľa mnohých historikov gastronómie jedným z prapredkov dnešnej zmrzliny. Arabi, ktorí približne v čase Veľkej Moravy držali Sicíliu, predávali tu ovocné nápoje zmiešané so snehom zo sopky Etna. Ochuteným snehom sme sa už posunuli bližšie k modernej zmrzline o poriadny krok. 
Najväčší míľnikom v zmrzlinovej evolúcii nastal okolo roku 1565 v Toskánsku. Bolo to po zrode receptu na mliečnom základe, na ktorý prišli kuchári na dvore Kataríny Medicejskej vo Florencii. Tak, máme ochutený sneh aj mliečny základ, vyvíja sa to dobre. 
Zaujímavosťou je, že pri zrode zmrzliny ako takej nestál len rad gastronomických vynálezcov, ale aj architekti. Aby sme boli konkrétnejší, jeden z týchto apeninských gentlemanov sa volal Bernardo Buontalenti. Dopomohol vzniku prvého talianskeho sorbetu. Na dvore Medici vo Florencii mal sorbet – nápoj tvorený pomocou snehu, soli, citrónov, cukru, vaječného bielka a mlieka výnimočné miesto pri rôznych oslavách a banketoch. Už sme naozaj takmer v cieli.
Po vzniku Spojených štátov začali do krajiny prúdiť migranti z celej Európy. Jedným z najväčších prúdov boli práve prisťahovalci z neskoršieho Talianska. Ich ľadové osvieženia sa stretli s mimoriadne podnikavým duchom, ktorý bol charakteristický pre vtedy mladý národ. Prvé varianty modernej zmrzliny sa dostali zo šľachtických dvorov do obchodov a postupne aj do pouličného predaja.
Prelomovým obdobím vo výrobe zmrzliny bol rok 1846, kedy bol zostrojený prvý zmrzlinový stroj. Tvorila ho vaňa s ľadom a soľou, do ktorej bol vložený kovový valec. V ňom bola zmes, ktorá zmrazuje všetko, čo sa miešalo vo vnútri. Ovládal sa ručne a pomerne namáhavo. Tento drobný technický nedostatok sa podarilo vyriešiť až v 20. storočí. Automatizácia procesu spôsobila, že medzi 50. a 60. rokmi prakticky prestala existovať domáca výroba. Aspoň ostalo v kuchyni viac miesta pre výrobu domácich cestovín.
Zmrzlina je dnes takmer všadeprítomná. Z krajiny vína a afektovaných hláškujúcich kuchárov sa dostala do šíreho sveta a každá krajina si našla vlastné príchute.